Rastislav Kužel: Určite sa na Slovensko zas chcem vrátiť, len ešte neviem kedy

Rozhovor s bývalým dlhoročným členom a úspešným reprezentantom Dukly Trenčín.

Miroslav Zaťko | 15.12.2017 13:04:01

Rastislav Kužel pôsobil v Dukle Trenčín takmer 20 rokov. V rokoch 1996 až 2005 ako športovec a od roku 2005 sa stal trénerom nášho strediska. Spoluprácu s Duklou ukončil v roku 2015. Počas svojej športovej kariéry sa stal majstrom sveta v roku 2002 a taktiež sa zúčastnil olympijských hier v Sydney. Pred pár rokmi zmenil zamestnanie a stal sa trénerom reprezentácie Nórska.

Čo ťa viedlo k tomu , aby si odišiel z Dukly a uchádzal sa o prácu v Nórsku ?

Hľadal som nové impulzy, nové výzvy. V systéme Dukly som fungoval takmer 20rokov. Cítil som sa opotrebovaný.

Myslíš si, že si spravil správne rozhodnutie ?

Z profesného hľadiska som určite získal a získavam nové skúsenosti, musel som si zvykať na iný systém práce a spolupráce, pracujem na vlastných predstavách tréningovej prípravy, s prekvapením som zistil, že štruktúra výkonného aparátu môže byť až smiešne jednoduchá. Z rodinného hľadiska sa to bude dať hodnotiť s odstupom dlhšieho času, či moje rozhodnutie bolo správne alebo nie.

Ako ťa prijali chalani z nórskeho tímu? Necítil si zo začiatku odstup z ich strany ?

V každom kolektíve si nový šéf musí najprv zvyknúť a nájsť svoju cestu a hlavne získať dôveru, potom im musí pomôcť osvojiť tréningovú filozofiu, čo samozrejme nejakú dobu trvá. A keďže som začal pracovať v úplne inej krajine, do určitej miery ovplyvňuje tento proces aj jazyková bariéra. Nemôžem nespomenúť aj diametrálne odlišnú mentalitu severanov. Tieto veci sa v dnešnej dobe prejavujú už len čiastkovo.

Je veľký rozdiel medzi chlapcami z Dukly a tými, ktorých trénuješ teraz ?

Snáď všetci v nórskom tíme sú blonďáci.:-) Ale teraz vážne. Na tuto otázku, podľa môjho názoru neexistuje jednoznačná odpoveď. Fyziológia je rovnaká, mentalita, názory, problémy, tréningové pozadie a tréningová filozofia iné. Za určitých okolností je to ľahšie s Nórmi, za iných okolností to bolo ľahšie so Slovákmi. V zásade sú mladici v Nórsku rovnaký ako na Slovensku. Majú ruky, nohy a vymýšľajú koniny, keď sa nudia.:-)

Máš vo svojom tíme talent, ktorý by sa mohol časom presadiť vo svetovej konkurencii?

Rastie tu pomerne silná generácia športovcov. Viem si prestaviť, že 2-3 z nich budú čoskoro bojovať vo svetovej špičke. Samozrejme len talent na úspech v športe nestačí. A mládež v Nórsku tiež ovplyvňujú sociálne výzvy, čo život prináša, aj keď iným spôsobom ako na Slovensku.

Veľa pretekárov sa momentálne zameriava na disciplínu K4 500m. Je to aj váš prípad alebo máte úplne iné zameranie?

Toto je trochu problém. Samozrejme sa snažím postaviť K4. Je to najschodnejšia cesta, ako vybojovať viac miesteniek na OH 2020. Žiaľ mentálne nastavenie mojich zverencov je koncentrovane na K1 1000 prípadne K2 1000. A keď ti z 12 chlapcov povie 11, že by chcelo mať ako prioritu K1 respektíve K2 1000m, máme vymaľované. Vzhľadom k špecifickosti disciplíny K4 a vzhľadom k fyziologickým predpokladom chlapcov, by som potreboval tréning viac zamerať na potreby disciplíny K4. V tejto situácii to jednoduché nebude.

Minulý rok sa tvoji reprezentanti pripojili na zimné sústredenie k chalanom z Dukly, ako tvoji chalani hodnotili spoluprácu so slovenskými reprezentantmi?

Chlapci sú vďační a nadšení vždy, keď sa takáto možnosť naskytne. Sú to pre nich cenné skúsenosti. Oni spolu doteraz trénovali takmer celoročne. Poznajú sa navzájom lepšie, ako vlastne ponožky. Nový tréningoví partneri vždy prinesú nový impulz do tréningu.
Už predtým bol s nami na sústredení v Sierra Nevade Peter Gelle. Je to pre nich pridaná hodnota, extra motivácia trénovať s niekym, čo už „vo svete“ niečo dosiahol.

Prečo ste sa tak nerozhodli aj tento rok pripojiť k naším chalanom ?

Tento rok som zvolil inú koncepciu jesennej/zimnej/jarnej prípravy. Neodporúčal som cestovať na prelome jesene a zimy za výhodnejšími klimatickými podmienkami.

Na jarné sústredenia často vycestovávate za more do USA, vycestujete aj tento rok za more alebo plánujete iný model prípravy ?

Spomenul som, že som tento rok zmenil koncepciu a táto zmena zahŕňa aj zmenu prostredia. Takže Floridu už neplánujem najbližších pár rokov, budem sa snažiť organizovať prípravne tábory v Európe. Výhodou Floridy bolo, že tam máme uskladnený športový materiál pre skupinu cca 11-12 športovcov, čo nám vždy ušetrilo dosť peňazí z nákladov na prípravu. Rozhodli sme sa tento materiál presťahovať naspäť do Európy. Mal som viac dôvodov, prečo pristúpiť k takémuto kroku.

Posledné roky sa k Vám pripájala aj slovenská kajakárka Ivana Mládková. Plánujete spoločné sústredenie aj na sezónu 2018 ?

Ivana je vyzretý a samostatný športovec. Už roky, väčšinu času trénuje sama, bez podpory „realizačného tímu“ na dennej báze. Z núdze vybudovala cnosť. Spolupracujeme veľmi dobre. Sústredenia plánujeme spoločne, tréningy doma konzultujeme na diaľku. Nie je to pre ňu ideálne, ale pasuje sa s tým výnimočne dobre. Je v nej potenciál sa ešte zlepšovať.

Ako by si zhodnotil finančné zázemie, ktoré ti nórsky zväz poskytuje? Máš nejaké obmedzenia alebo máš úplne voľnu ruku v realizovaní prípravy ?

Otázka finančného zabezpečenia je vždy záludná. Peňazí v rozpočte máme myslím celkom dosť, ale nás stojí každý výjazd do zahraničia podstatne viac, keďže sme trochu od ruky a nórska koruna nie je práve najsilnejšia mena, vďaka niekoľko rokov trvajúcej nízkej cene ropy. Každopádne sú financie do určitej miery limitujúci faktor, pri každom plánovaní sa snažíme so športovým riaditeľom zhodnúť na prioritách. Viem, že Nórsko má povesť bohatej krajiny, ale to vôbec neznamená, že lejú do malého športu, akým kanoistika je, peniaze vedrami. Náš nadriadený organ-nórsky olympijsky výbor zvažuje veľmi pozorne, ako investuje každú korunu. Navyše letný šport v krajine, ktorá je zameraná na zimné športy. Cely systém finančných tokov je diametrálne odlišný od systému na Slovensku. V mnohom jednoduchší, musím povedať, ale je podobne ako na Slovensku, závislý od úspešnosti športu na medzinárodnom poli. Napriek niekoľkým čiastkovým úspechom v posledných dvoch rokoch zatiaľ nepatríme medzi športy v Nórsku s vysokou výsledkovou úspešnosťou. Ak chceme mať lepšie finančné zabezpečenie, máme pred sebou kus roboty na zlepšení

Máš nejaké konkrétne ciele od nórskeho zväzu, ktoré by si mal so svojimi zverencami dosiahnuť?

Samozrejme. Prioritou sú miestenky na OH v Tokio a hneď potom medaile z tohto podujatia. Na tejto ceste si každý rok stanovujeme čiastkové ciele, ktoré by mali viesť k úspešnému splneniu hlavného cieľa.

Na nórskom zväze pracuje aj olympijský víťaz z Londýna Eirik Veraas Lasren. Pomáha s prípravou pretekárov alebo má úplne inú funkciu ?

Erik začal pracovať pre zväz túto jar. Prevzal miesto športového riaditeľa po inom úspešnom nórskom kajakárovi z minulosti Mortenovi Ivarsenovi. Jeho agenda je vcelku obsiahla, je zodpovedný za organizáciu pretekov národného pohára, logistiku medzinárodných pretekov, spoluprácu medzi klubmi, vzdelávanie klubových trénerov, organizáciu regiónov a tiež podporu národného tímu. Snaží sa mi pomáhať s tímom, keď sa dá. Ma množstvo vlastných skúsenosti, je samozrejmosťou, že ho to najviac ťahá k vrcholovému športu. Nedávno sa mu narodilo druhé dieťa, nestretávame sa častejšie ako raz za týždeň.

A posledná otázka, keď skončíš ako tréner v Nórsku, plánuješ sa vrátiť na Slovensko alebo povedú tvoje kroky niekam inam ?

Naozaj neviem, kam sa vyberiem po skončení tejto anabázy. Závisí to od mnohých premenných. Jedno je však iste-Slovákom som sa narodil a tým aj ostanem, nech budem kdekoľvek na svete. Určite sa na Slovensko zas chcem vrátiť, len ešte neviem kedy.